Práce žiakov

 

1.miesto okresné kolo Európa v škole

EURÓPA JE NÁŠ SPOLOČNÝ DOMOV

 

ČO CHCEM ZMENIŤ NA TOMTO SVETE?

 

Katarína Pantoková: Človek a jeho morálka

/8. trieda/

 

Čo chcem zmeniť na tomto svete? Čo by som chcela zmeniť? Je to veľmi ťažká otázka... Viem, že niekto by to rýchle povedal, čo by chcel zmeniť. Iný by myslel na seba. Ďalší by možno mávol rukou a povedal: „Je to zbytočné, svet ide po starom. Iba používa viac techniky, modernejšie slová, luxusné oblečenie. Zmeniť niečo? Hm,  na to sú potrební ľudia s kvalitnou morálkou, čistým svedomím, odvahou...!“

Z televízie, novín a okolia sa dozvedáme iba o samých negatívnych veciach. Zdá sa mi, akoby to bolo náročky. Zlo a zlo sa hrnie na nás všetkých a zo všetkých strán... Dostáva sa do povedomia a srdca.

Čo môžem ja, žiačka 8. ročníka, až tak zmeniť? Iba ak... Svoje srdce... mať cit pre dobro a pomoc. S pokojom a s úsmevom pomáhať rodičom, súrodencom, priateľom. Šíriť úsmev a dobré slovo všade tam, kam vkročím. Myslím si, že keby každý zmenil srdce k lepšiemu, potom by bol život krajší, hodnotnejší... Taký ľudský.

Keby som mala čarovnú paličku!... premenila by som niektoré kamenné srdcia, ktorých je veľa, na srdcia, ktoré vyžarujú lásku, nádej, dobro, pokoj...

Keby som mohla... Ale vlastne môžem. Svojím úsmevom a pomocou rozdávam spolužiakom a ľuďom vo svojom okolí, to dobro, ktoré je vo mne. To sú tie zmeny, ktoré zmenia ľudí, ich záujmy, postoje. Treba začať u seba... Žiť s ľuďmi s vysokou morálkou, by bolo skvelé. Ale realita života je úplne iná...

Sebectvo, závisť a chamtivosť kráčajú ruka v ruke po celom svete. A sú na výslní! Spokojné so sebou, svojím životom, bohatstvom, kariérou... Sú niekto a niečo! Šíria vôkol seba iba strach, hrôzu, nevraživosť, bezcitnosť... Vo svete je milión problémov, niektoré z nich by som mohla vymenovať, vie sa o nich... Iba vymenovať a všetko pôjde tak, ako ide. Ľudia sú nepoučiteľní... Neuvedomujú si, že žijeme iba raz a veľmi krátko... Čo by som chcela zmeniť v Európe? Človeka a jeho morálku...

 

 

1.miesto okresné kolo Európa v škole

EURÓPA JE NÁŠ SPOLOČNÝ DOMOV

 

CHCEME POMÁHAŤ ĽUĎOM AJ PRÍRODE

 

Andrej Vašíček: SRNKA

6. trieda

 

 

V jedno zimné ráno sme sa celá rodina dohodli a rozhodli, že pôjdeme na lyžovačku. Naším cieľom bude rekreačné stredisko – Portáš. Pobalili sme si potrebné veci a mohli sme vyraziť. „Tak ideme!“ zavelil otec a naštartoval auto. Cestou som si všímal okolie, sem-tam som sa aj ja zapojil do rozhovoru, ktorý prúdil v aute. Zrazu sme museli spomaliť a zastať. Na diaľnici D1 sa zrazili dve osobné autá. Našťastie sa nikomu nič nestalo, mohli sme ďalej pokračovať v ceste.

Konečne som zbadal vytúžené miesto. Otec zaparkoval pod kopcom, zobrali sme lyže, ruksaky a svižným krokom sme išli do kopca. Dostali sme sa ku vleku...

Prvá jazda bola super. Všetci sme sa stretli a v tom sme počuli ručanie. Počúvali sme, odkiaľ sa ozýva. Vydali sme sa tým smerom... Z diaľky sme zbadali jeleňa, ktorý ihneď odbehol do smrekového lesa. Prišli sme bližšie a pri kŕmidle ležala srnka. Snažila sa postaviť na nohy, ale nešlo jej to. Zistili sme, že má zlomenú nohu a celá sa triasla od strachu. Opatrne sme ju zobrali ku vleku a zavolali pomoc. Záchranár nás s ňou odviezol do blízkeho strediska. Tam jej nohu obviazali a nechali si ju tam. O dva – tri týždne by mala byť v poriadku. Boli sme radi, že sme ju našli a pomohli jej. Inak by bola zahynula.

Po dobrom skutku sme sa išli naobedovať, potom sme lyžovali... Pomaličky sa začalo stmievať, a tak sme vyrazili domov.

Keď prešlo dva a pol týždňa, boli sme zvedaví na srnku. Chceli sme vedieť, ako sa jej darí. A opäť sme sa ocitli na Portáši. Aké bolo naše prekvapenie? Srnka bola zdravá a mohli sme ju vypustiť do voľnej prírody. To bola naša odmena. Pomaličky odchádzala a tuším nám svojimi krásnymi a veľkými očami ďakovala. Myslím si, že sa rozbehla za jeleňom, ktorý bol pri nej, keď bola zranená. Určite budú spolu. Jelenia rodina... Bol som rád, že sme pomohli zvieratku.