Navigácia

Navigácia

Výchovné rady

Výchovné rady

Ak charakter človeka určuje jeho budúcnosť, potom by ťažiskom výchovy mala byť snaha pomôcť deťom vypestovať si taký charakter, ktorý ich iste, bezpečne prevedie životom. Rodičia – a tí, ktorí pracujú s deťmi – by to mali mať stále na pamäti. Hlavným cieľom výchovy detí je pomôcť im vybudovať si taký charakter, ktorý im zaistí dobrú budúcnosť.

                    Práve v tomto zmysle hovoríme, že sa budúcnosť tvorí už teraz. Pokiaľ ste rodičom, pomáhate vytvárať budúcnosť svojho dieťaťa. Vzorce správania sa, ktoré si deti osvoja v prvých rokoch svojho života (ich charakter), budú určovať, ako budú neskôr žiť. A charakter sa vždy utvára vo vzťahoch. Nesmieme podceňovať svoju úlohu v jeho budovaní. Preto je potrebné budovať v deťoch hranice. Ak ich nemajú vytvorené potom majú:

  • neschopnosť hovoriť „nie“ ľuďom, ktorí im škodia, a stanoviť hranice zraňujúcemu správaniu sa druhých,
  • neschopnosť hovoriť „nie“ vlastným ničivým impulzom,
  • neschopnosť počuť „nie“ od druhých a rešpektovať ich hranice,
  • neschopnosť odkladať uspokojenie svojich potrieb a želaní a plniť svoje ciele a úlohy,
  • sklon priliehať k nezodpovedným alebo zraňujúcim ľuďom a potom sa ich snažiť „napraviť“,
  • preberanie zodpovednosti za život druhých,
  • schopnosť nechať so sebou ľahko manipulovať,
  • problémy s vytváraním a udržiavaním dôverných vzťahov s druhými,
  • neschopnosť otvorene komunikovať so svojimi blízkymi,
  • neschopnosť komukoľvek odporovať a produktívne riešiť konflikty,
  • vnímanie života z pozície obeti, namiesto jeho účelného napĺňania s vedomím vlády nad sebou,
  • závislosti a nutkavé správanie sa,
  • neporiadnosť a neschopnosť doťahovať veci do konca.

 

Ako vytvárať deťom hranice:

Od jedného do troch rokov. Deti v tomto veku sa môžu učiť reagovať na slovo „nie“ a môžu chápať dôsledky svojej neposlušnosti. To môže platiť pre nebezpečné situácie, výbuchy hnevu, násilie a pod. Nemusia byť schopne porozumieť vašej logike, ale môžu celkovo pochopiť, že poslúchnutie vášho „nie“ prináša dobré veci, zatiaľ čo jeho ignorovanie prináša nepríjemnosti.

                    Od troch do piatich rokovV priebehu tohto obdobia už deti môžu omnoho lepšie chápať dôvody, prečo niesť zodpovednosť a čo znamenajú dôsledky. Môžu o tom s vami hovoriť. Súčasťou definovania hranice v tejto etape ich vývoja je učenie sa, ako zaobchádzať láskavo s kamarátmi, ako reagovať na autoritu, ako zdvorilo vyjadrovať nesúhlas a ako vykonávať domáce práce. V tomto období dobre funguje uplatňovanie dôsledkov, ako je napr. odobratie hračiek alebo zákaz sledovania televízie či inej zábavy.

                    Od šiestich do jedenástich rokov. K tejto etape vývoja patrí značná príčinlivosť a tiež rastúca angažovanosť vo svete mimo rodiny: škola, záujmové aktivity, cirkev a priatelia. Problematika hraníc sa bude točiť okolo rozdeľovania času medzi domov a priateľov, okolo domácich a školských úloh, okolo orientácie na cieľ a okolo hospodárenia s časom a peniazmi. Dôsledky môžu zahŕňať obmedzenia slobôd, styku s priateľmi a domácich výsad.

                    Od dvanástich do osemnástich rokov. Adolescencia je posledný stupeň pred obdobím dospelosti. Patria sem tiež úlohy, ako je upevňovanie svojej identity ako odlišnej od identity rodičov, smerovanie k budúcemu povolaniu, sexuálne dozrievanie, rozhodovanie v oblasti lásky a hodnoty. V tomto období by ste tiež mali začať ustupovať od ovládania svojho dieťaťa a jeho ovplyvňovania. Keď vaše deti budú dospievať, pomáhajte im s takýmito otázkami, ako sú vzťahy, hodnoty, plánovanie a dlhodobé ciele. Umožnite im prežiť čo najviac prirodzených dôsledkov ich správania (napr. ich môžete nechať bez peňazí, keď predčasne utratia vreckové, alebo môžete podporovať dôsledky, ktoré im vymeria škola).

                    O tomto období je dobré si pamätať jednu vec: Dospievajúci, ktorý sa správa ako trojročné dieťa, by nemal mať rovnakú mieru slobody, akú si zaslúži zrelý dospievajúci. Sloboda vychádza z dobrého zvládania zodpovednosti; nie je to dar, ktorý človek zdedí na základe svojho veku.

(Dr. Henry Cloud, Dr. John Townsend:  Deti a hranice)

 

1) Buďte si vedomí svojej oprávnenej rodičovskej autority a vyžadujte od detí, aby ju rešpektovali. Zodpovednosť rodiča je obrovská a vy ju musíte uplatňovať so sebavedomou, láskavou autoritou. Vaše deti vás budú natoľko vnímať ako autoritu, nakoľko sebavedome budete vykonávať toto vaše poslanie.

2) Nezabúdajte, že z nich vychovávate dospelých, a nie deti. Keď sa zamýšľate nad ichbudúcnosťou, myslite aj na ich charakter, nielen na budúcu kariéru. Nie ste tu na to, aby ste svoje deti zabavili a niečím ich zamestnali. Skôr by ste ich mali viesť k tomu, aby sa z nich stali kompetentní, zodpovední, ohľaduplní a veľkorysí muži a ženy, ktorí chcú prežiť svoj život so zásadami osobnej integrity. Myslite na to, akí ľudia raz z nich budú, nielen na to, čo budú robiť.

3) Odovzdávajte im tie vynikajúce charakterové vlastnosti (čnosti), ako sú rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila, miernosť a konanie dobra. V dnešnej reči sa skôr nazývajú ako zdravý úsudok, svedomie, zmysel pre zodpovednosť, odvaha, vytrvalosť, sebaovládanie a úcta k právam a cíteniu iných ľudí.Môžete ich to učiť tromi spôsobmi: osobným príkladom, správnym nasmerovaním činnosti a konania detí, vysvetlením čo je správne a čo nie. Hlavne však učíte osobným príkladom. Vy samy si spomínate, že svedomie, to je ten hlas vašich rodičov, tie ich láskavé lekcie z detstva, keď vás učili rozlišovať medzi dobrým a zlým.

4) Naučte ich štyri základné piliere civilizovaného správania sa: ,,prosím“, ,,ďakujem“, ,,prepáčte“, ,,sľubujem“. Keď ich dostanú do krvi, stanú sa pre ne základom pre rešpektovanie práv iných ľudí.

5) Naučte svoje deti, čo znamená slovo ,,integrita“. Integrita, jednota života, znamená jednotu úmyslu, slova a skutkov. To znamená, že to čo si myslíme, to aj hovoríme, a tak aj konáme. Hovoríme vždy pravdu a dodržíme slovo.

6) Treba si uvedomiť, že aj ,,nie“ je slovo, ktorým sa vyjadruje postoj lásky, a vaše deti ho z času na čas potrebujú počuť, aby sa naučili sebaovládaniu. Deti, ktoré sa nikdy nestretnú s láskavým rodičovským nesúhlasom, sa nebudú vedieť stotožniť so sebazáporom, čo v neskoršom období môže viesť až ku katastrofe.

7) Naučte svoje deti počkať na to, čoho sa dožadujú, a ak je to možné, nech si to aj zaslúžia.Vedieť čakať, vedieť si veci zaslúžiť, je súčasťou života dospelých ľudí, a o toto vám ide vo výchove. Deti by sa mali naučiť rozlišovať medzi chcením a potrebami. Vysvetlite im, že tie frázy ako ,,každý to už má“, alebo ,,všetci to tak robia“, sú veľmi chabými argumentami. Život by sa mal riadiť zdravým úsudkom a svedomím, a tieto princípy by nikdy nemali ustupovať bezduchému konformizmu.

8) Deti vychovávajte tak, aby produkovali, a nielen konzumovali. Ukážte im ako môžu využiť svoje schopnosti pri riešení problémov, len takto potom získajú zdravé sebavedomie. Veďte ich k tomu, aby vážne brali svoje školské povinnosti a domáce práce. Učia sa tak, v čom spočíva zmysel zodpovednej služby. My, ľudia, sme stvorení pre službu, a nie pre nakupovanie. Deti nedospievajú tým, že sa dokážu postarať o seba, skutočne dospievajú až vtedy, keď sa dokážu starať o iných – a aj to chcú.

9) Napomínajte ich vždy ,,láskavo, ale asertívne“. Naprávajte chybu, nie osobu, nenáviďte hriech, milujte hriešnika. Dajte svojim deťom najavo, že ich príliš milujete na to, aby ste vo výchove prešli ich chyby bez povšimnutia.

10) K používaniu elektroniky pristupujte s rozvážnosťou a majte ju pod kontrolou. Nedovoľte vo vašej domácnosti nič, čo protirečí vašim výchovným princípom o tom, čo je správne a čo je nesprávne, o tom, že s ľuďmi sa nesmie zaobchádzať ako s vecami. To znamená: žiadna pornografia, žiadne bezbrehé násilie, žiadna zábava založená na bezohľadnosti a neúcte voči iným ľuďom. Naučte ich orientovať sa v masmediálnej komunikácii, aby vedeli prijať čo je dobré, odmietnuť čo je zlé, a vedieť v čom je ten rozdiel.

11) Počúvajte svoje deti. Počúvať ale neznamená poslúchať. Keď budete mať médiá pod kontrolou, budete mať oveľa viac času sa so svojimi deťmi rozprávať. Skúmajte ich rozvíjajúce sa myslenie, veďte ich k zodpovedným úsudkom. Žite ako zodpovední dospelí, ako ľudia, ktorí sú na vrchole svojej životnej krivky, a naučte aj svoje deti, čo to znamená.

12) Nikdy nezabúdajte na to, že v živote máte len jednu, jedinú príležitosť, aby ste správne vychovali svoje deti. Vašou prioritou číslo jedna je formovať charakter a svedomie vašich detí. Ak sa o to budete obetavo snažiť už teraz, kým sú vaše deti ešte malé, neskôr vám za odmenu poslúži vedomie toho, že ste vychovali sebavedomých, zodpovedných, ohľaduplných mužov a ženy, ktorí sa tiež budú snažiť odovzdávať tieto hodnoty ich vlastným deťom.

James Stenson

Novinky

Kontakt

  • Cirkevná základná škola sv. Margity v Púchove
    Námestie slobody 562/1, 020 01 Púchov
  • PaedLic. Ing. Ľubica Mišíková, PhD. riaditeľka školy
    +421 042 463 52 67

    Odhlasovanie stravy: 0910 940 587

Fotogaléria