Vysoké Tatry už sme navštívili a na rade boli Nízke. Ďumbier je ich najvyšší vrch s nadmorskou výškou 2043 m.n.m. Lanovkou sme sa doppravili ku Chopku, ktorý sme zatiaľ iba obišli. Vydali sme sa po hmlou pokrytej ceste a tak sme nevideli poriadne ani dva metre pred sebou, nieto ešte hory. Po ceste nás našiel dážď, takže sme museli použiť pršiplášť, alebo sme zmokli. Keď sa nám podarilo predrať naozaj hustou hmlou, a dostali sa na vrchol Ďumbiera, ešte stále bola hmla, no už sme videli aj záblesky Slnka a modrej oblohy. Keďže sme z výhľadu nič nemali, odfotili sme sa, oddýchli si a vydali sa na spiatočnú cestu. Cestou sme si odfotili kamzíka a kto chcel mohol ísť aj na Chopok a skúsiť možnosť výhľadu. Tí, ktorí sa rozhodli tam ísť, si mohli konečne užiť výhľad. Potom už zostávalo len odviezť sa lanovkou späť dole. Nakoľko sme mali ešte veľa času – asi hodinu – prešli sme sa ešte pozrieť na Vrbické pleso. Po ceste okolo plesa sme našli preliezky, tak sme si mohli zaručovať, pohojdať sa, či prejsť po lanách. Potom už nasledovala iba cesta domov. A ešte odpoveď na otázku pána učiteľa: „Mali sme sa veľmi dobre, aj keď sme odchádzali unavení.“
Dorota Mária Dutková