Dobrodružstvá. No, tentokrát to nebolo náročné. Od našej (krásnej) školy sme nešli autami, ale peši. Najskôr sme išli cez mesto, o chvíľu to však bol les. Navštívil nás aj dážď, ale len slabý. Cestou sme mohli počuť ďatľa, kukučku, či padajúce kvapky. Pozdravili sme Pannu Máriu v kaplnke, oddýchli si. Prechádzali sme Horným salašom a odbočili do záhrady pána učiteľa. Tam nás čakalo opekanie a užili si prekvapenie nášho druhého pána učiteľa. Boli to laná. Laná natiahnuté medzi stromy. Mohli sme po nich loziť. Veľmi sme si užili lozenie po stromoch, po lanách, porozprávali sa, poohadzovali pokosenou trávou. Cestou naspäť sme mamičkám natrhali kytice lúčnych kvetov: margarétok, kohútikov (to sú kvety), ale aj iných. Stretli sme skupinu dievčat, ktoré chceli nejakú zaujímavú vec na výmenu (kvôli súťaži), tak sme im dali špekáčiky. Vrátili sme sa presne, ako bolo napísané o 15:00, teda aspoň podľa mojich hodín so zimným časom (-:
Dorota Mária Dutková