Novinky

Vážení rodičia, milí žiaci,

posielame Vám zoznam zošitov  a pomôcok  na budúci šk. rok

 

zosity_a_pomocky_na_sk._rok_2023-2024-_farebna(3).xlsx

 

 

A prajeme krásne prázdniny

 

Vaša ZŠ s MŠ sv.Margity

 

 

V utorok 28.6. sa konalo celoslovenské finále na Žilinskej univerzite a zúčastnili sa ho naši žiaci: Ján Pobežal 1.A, Renée Verona Pobežalová 3.A, Dávid Dutka, 3.A, Tadeáš Dubový,3.A, Dorota Mária Dutková, 5.A, Klára Muráriková, 5.A, Hugo Maria Bersihand, 8.A.Umiestnenie: 1. miesto - Dorota Mária Dutková, Klára Muráriková - 2. miesto,Hugo Maria Bersihand - 1. miesto. Do top 10 najaktívnejších žiakov Slovenska sa dostali aj Aneta Horváthová, 7.A a Samuel Horváth, 9.A.

Od našej školy sa dá za hodinu dostať po cyklotrase do Nimnice. Nimnica je známe kúpeľné miesto. Našich siedmakov a ôsmakov láka svojimi ihriskami, chodníčkami, studničkou, peknou prírodou. Aj v tomto poslednom školskom týždni jeden deň strávili práve tam. Tešili sa z pohybu - zahrali si futbal, rôzne lopotvé hry, založili oheň, opiekli slaninku, porozprávali sa, a aj sa niečo nové naučili. Tieto spoločne strávené chvíle zostanú peknou spomienkou na školu a spolužiakov.

MESTO PÚCHOV OCENILO NAJLEPŠÍCH ŽIAKOV V ŠKOLSKOM ROKU 2022/2023. Z našej školy to boli:

Hugo Maria Bersihand

Katarína Rudincová

Lukáš Vozár

Dávid Šesták

Klára Muráriková

V pondelok 26.6.2023 sa naši siedmaci vybrali na koncoročný výlet do Trenčína. Našim cieľom bola lanová dráha Tarzánia, ktorá sa ukrýva v tamojšom lesopakru Brezina. Po ceste sme si obzreli aj vonkajšie hradby Trenčianskeho hradu a následne už naše kroky mierili do lanového centra. Počasie nám prialo, takže sme sa mohli naplno sústrediť na naše športové výkony. Takmer všetci sme si skúsili a aj absolvovali lanovú dráhu v korunách miestnych stromov, ktorá do veľkej miery preverila nielen našu fyzickú zdatnosť, ale aj odvahu. Po zaslúženom oddychu sme si ešte zmerali sily pri bungee runningu. Tu sa naplno prejavila súťaživosť našich žiakov a snaha dosahovať čo najlepšie športové výsledky. Po krátkej zastávke v Maxe na občerstvenie sme sa už sa celí šťastní tešili na vlak a zaslúžený odpočinok doma.

Mesto Púchov ponúka takúto akciu  .......

Vážení rodičia, milí žiaci,

bol aktulaizované  Straty a nálezy / zabudnuté oblečenie žiakov/ viď

https://czs-puchov.edupage.org/lost/?

 

Prosím  prekontrolujte si tieto veci, nakoľko budúci týždeň  budú odvezené do kontajneru na textil.

 

Ďakujeme

 

Nedávno  sa naši  žiaci zúčastnili na atletickom športovom podujatí. Reprezentovali nás naši siedmaci, ôsmaci a deviataci, ktorí si medzi sebou podelili rôzne športové disciplíny (skok do diaľky a do výšky, vrh guľou, hod vortexom, beh na 60 m a 800 m ). Pri vyhodnocovaní sa bodovalo družstvo ako celok, preto aj trošku dlhšie trvalo, kým sa k nám na školu dostali výsledky jednotlivých žiakov.

Týmto by sme chceli pochváliť a vyzdvihnúť športové výkony Tamarky Juhaniakovej, ktorá v behu na 60 m obsadila 2. miesto a v skoku do diaľky 4. miesto, Mária Živčica, ktorý dosiahol vo vrhu guľou 1. miesto a v hode vortexom 2. miesto a Matúša Belása, ktorý v behu na 800 m obsadil 4. miesto. Takisto ďakujeme za reprezentáciu školy aj našim ďalším športovcom Lukášovi Vozárovi, Sáre Kuťkovej, Kristínke Šedivej, Samkovi Horváthovi, Marinovi Babčanovi, Alžbetke Hudcovskej, Elizabeth Behan, Dávidovi Šestákovi a Karin Svoradovej.

Všetci menovaní sa snažili zo všetkých svojich síl, za čo im takisto patrí naše poďakovanie.

5.A v Žiline

autorky: Dorota Mária Dutková, Sára Rebrová, Nela Vidová

20.6. nešla 5.A do školy, ale na výlet do Žiliny. Stretli sa v škole, zo školy odišli na stanicu, kde ich už čakali spolužiaci, ktorí majú stanicu bližšie k domu. Vlak im išiel o 8.32, ale 5.A tam bola o 20 minút skôr. Vo vlaku mali povolené mobily, takže cesta vlakom nebola až taká nuda. Na stanicu v Žiline prišli o 9.15. Zo stanice išli po horúcom slnku smerom k Budatínu. Chvíľu si oddýchli v parku Budatínskeho zámku. Počas oddychu k nim prišiel malý čiernosrstý túlavý pudlíček. Bol priateľský, nikoho nepohrýzol.  Do zámku piataci nešli, navštívili drotárske múzeum. Boli tam pekné drotárske výrobky, hlboká studňa a kroje so starými výrobkami, ktoré sa používali v minulosti. Z okna bolo vidieť von na zámok a na polená. Na nich ležala bábika v bielom svetríku. Po múzeu išli piataci do parku. V parku chalani hrali futbal a dievčatá si urobili piknik. Mirko o všetkom urobil dokument. Zopár dievčat si urobilo fotky do súťaže: Najlepšia fotka z parku. Po hodine v parku sa 5.A vybrala do obchodného centra Mirage a mala rozchod. Všetci si fotili hviezdneho žraloka v kaviarni. Keď sa rozchod skončil, mali sa všetci stretnúť pri žralokovi. Keďže sú to piataci, neprišli na dohodnutý čas. Pani učiteľka sa chvíľu hnevala, ale keď prišli, už zasa sa milo pousmiala. Potom išla 5.A na prehliadku mestskej Burianovej veže.  Pod vežou sa stretli so sprievodkyňou, ktorá im porozprávala históriu veže. Vo veži boli úzke, strmé, strašidelné staré schody, ktoré naháňali strach. Na druhom poschodí žiakom sprievodkyňa ukázala srdce zvona. Potom rozprávala o tom, na čo veža slúžila. Na treťom poschodí bolo šesť zvonov, ale teraz zvoní iba jeden. Niektorí žiaci sa zľakli a na úplný vrchol veže nešli. Dolu schodmi to bolo horšie. Z veže išla 5.A aj na zmrzlinu a späť na stanicu. Cesta vlakom na stanicu v Púchove bola smutná, lebo sa nám nechcelo ísť domov. Všetci piataci si výlet užili.

Výlet do hradu Budatín

autori: Michal Krump, Lukáš Šedivý

Na začiatku sme sa všetci zišli v škole. Približne o 7.45 sme sa išli nachystať, museli sme sa najesť, ísť na wc. O 7.50 sme vyrazili na cestu k vlakovej stanici. Cesta nám trvala približne 25 minút. Na vlakovej stanici sme sa stretli so zvyškom triedy,ktorí už čakali na vlak. Vyrazili sme o 8.32, cesta bola veľmi zaujímavá. Vystúpili sme na vlakovej stanici v Žiline. Keď sme vystupovali z vlaku, náhle pani učiteľka našla schody, cez ktoré viedla cesta na Budatín. V parku pri Budatíne sme si vysvetlili inštrukcie múzea. Napokon sme sa premiestnili do drotárskeho múzea. V múzeu bola výstava drotárstva, v ďalšej miestnosti bolo vystavené oblečenie a fotografie. Po pol hodine sme sa premiestnili do parku. Chalani si zahrali futbal a dievčatá si urobili piknik. Po hodine sme išli na prechádzku do obchodného centra Mirage. Tam sme sa rozišli. Niektorí išli na obed, niektorí nakupovať a niektorí sa iba poprechádzať. Po hodine a pol sme sa stretli, ale niektorých sme museli čakať. Neskôr sme išli do Burianovej veže, kde nám pani sprievodkyňa ukázala a vysvetlila starú mapu Žiliny. Keď nám to dovysvetľovala, prešli sme hore, kde nám ukázala srdce zvona a vysvetlila históriu Žiliny. Neskôr sme išli na najvyššie poschodie, kde bolo šesť zvonov. Napokon sme išli na balkón veže, kde nešli všetci, lebo niektorí sa trochu báli. Keď sme si tam všetko pozreli, išli sme dolu, a pani učiteľka povedala, že ideme na zmrzlinu. Zmrzlina bola veľmi dobrá. Keď sme ju zjedli, išli sme na stanicu, kde na nás už čakal vlak. Cestu sme si veľmi neužili, pretože sme boli veľmi unavení.

Teplé slnečné počasie využili žiaci deviateho ročníka na príjemné posedenie v parku s dobrou knihou.

S očakávaním i veľkou bázňou sme vo štvrtok večer nastupovali do autobusu. Cieľ bol vzdialený takmer 1100km – Medžugorie.

Ráno sme poprosili o Božie požehnanie na pútnickom mieste Panny Márie Lurdskej vo Veprici pri Makarskej. Pre chladné počasie sa k moru ísť nedalo, no vynahradili sme si to popoludní v bazéne v Medžugorí.

V sobotu nás naša sprievodkyňa vzala na miesto prvého zjavenia – Podbrdo. Cestou sme sa modlili radostný ruženec. Bolo veľmi povzbudivé vidieť 6 našich žiačok, ako kráčajú bosé a v srdci si nesú svojho blízkeho, za ktorého to obetujú. Predpoludním nás čakali v komunite Cenacolo, kde Pán uzdravuje ľudí z rôznych závislostí. Slovák Frederik nám podal svedectvo o svojom uzdravení. Večer sme sa ešte zúčastnili na medzinárodnej svätej omši a adorácii.

Nedeľa bola vyhradená na fyzicky najnáročnejšiu časť programu – krížovú cestu na vrch Križevac. Zastaveniami krížovej cesty nás sprevádzal svojimi hlbokými zamysleniami gréckokatolícky kňaz otec Juraj. K bosonohým dievčatám sa pridali ďalší – už aj chlapci a štrnásti putovali dlhou a náročnou trasou až na vrchol bosí.

V pondelok ráno sme sa museli rozlúčiť s Medžugorím aj našimi drahými hostiteľmi, manželmi Bencunovými. Plní zážitkov a vnútorne naplnení Božím pokojom sme odchádzali, no ešte sme sa tešili na jeden bod programu – kúpanie v mori. Úplne na záver sme poďakovali za prežité dni na svätej omši vo Veprici.

Ďakujeme všetkým zúčastneným za krásne dni - žiakom 8. a 9. ročníka spolu s učiteľmi Jurajom Orieškom - vedúcim púte, Miroslavou Gabčovou, Monikou Dodekovou a Annou Belásovou za krásne spoločenstvo. Pánu farárovi Františkovi Galvánkovi a otcovi Jurajovi - redemptoristovi za sväté omše a zamyslenia a vytváranie dobrej nálady. Našej sprievodkyni Márii Ševčíkovej za zorganizovanie  púte, pani doktorke Monike Bersihand za starostlivosť o naše zdravie a Stankovi Gabčovi za milú prítomnosť V neposlednom rade ďakujeme pani riaditeľke Ľubici Mišíkovej, ktorá nosila nápad Medžugoria v srdci, dala dohromady ľudí a pomáhala s organizáciou púte. 

 

Svedectvá účastníkov:

Púť do Medžugoria bola pre mňa osobná výzva, ktorú som si dala. Bola som prvýkrát dlhšie od svojej rodiny, avšak zažila som tam veľa osobných duchovných zážitkov. Bola som veľmi milo prekvapená deťmi, potešili ma svojim správaním, zodpovednosťou a dodržiavaním pravidiel, ktoré im boli nastavené. Mám silné duchovné zážitky zo svätých omší a krásnej večernej adorácie, ktorú sme mali možnosť zažiť. Nezabudnuteľné boli taktiež  výstupy na Podbrdo a Križevac, pri ktorých sa deti samé od seba vyzuli a dokázali prejsť tieto výstupy bosé. Taktiež ma oslovila comunita Cenacolo, kde sa liečia drogovo závislí. Frederik, ktorý nám vydal svedectvo o svojom obrátení a o tom, ako sa do tejto komunity dostal. Páčil sa mi jeden z výrokov matky Elvíry, zakladateľky tejto komunity: Modlitba je výživa, ktorú človek potrebuje ku svojmu životu.

p. uč. Anka

 

Medžugorie som teraz navštívila prvý krát a navždy mi zostane na zozname najkrajších zážitkov, ktoré som zažila. Prezradím vám – neobľubujem úplne pútnické miesta, pretože sa najradšej modlím a rozprávam s Bohom sama, niekde v tichu a samote, ale v Medžugorí som objavila to krásne, keď sa všetci ľudia bez ohľadu na ich farbu pleti alebo jazyk, modlia spolu ako spoločenstvo. A všetkých spája jedno – láska k Bohu. V živote mám množstvo otázok na vieru a na mnohé odpoveď ešte hľadám, ale tam som pochopila, že najdôležitejšia je láska, láska k Pánovi, ktorý ma tak miluje.

Viackrát sme navštívili kostol sv. Jakuba a ako som spomínala, cítila som tam veľkú jednotu a keď som sa pozrela hore, na nebo, videla som, ako sa Boh usmieva z plných pľúc. Všetci spievali a modlili sa. A keď sme navštívili miesto prvého zjavenia Podbrdo, pochopila som, ako veľmi veľa ľudí túži po Bohu. Keď som videla chorých ľudí kráčať na miesto, kde sa zjavila matka Ježiša, chcela som plakať. Po celé dni v Medžugorí som cítila aj prítomnosť ľudí, ktorí odišli z tejto pozemskej roviny, mojich milovaných, akoby boli so mnou. Je tam veľká sila a láska a každému človeku, ktorý sa hľadá a nevie kam patrí, chcem povedať, že Medžugorie je to správne miesto na odpovede. A ďakujem, že som tam mohla byť s mojím nebeským Ockom.

Terezka

Dnes sme sa v našej MŠ oficiálne rozlúčili s našimi predškolákmi. Pri týždennej téme Už budem prváčikom, sme deťom pripravili v rámci vzdelávacej aktivity rôzne úlohy a zadania v oblasti: komunikácie, jemnej a hrubej motoriky, orientácie v čase a priestore a počítania. Tieto úlohy  plnili počas celého dopoludnia. V závere deti predniesli sľub predškoláka. Tento deň nám deti ukázali, že sú pripravení stať sa prváčikmi a smelo nastúpiť do základnej školy.

V rámci hodiny dejepisu navštívili piataci historický Župný dom v Púchove. Táto budova bola postavená v r. 1795 v barokovo-klasicistickom štýle.  A práve tu dnes sídli Púchovské múzeum.  Múzeum je zamerané na mapovanie a prezentovanie dejín celého púchovského regiónu.  Žiaci si tu mohli pozrieť niekoľko stálych expozícií. Prvá expozícii je venovaná archeológovi Emilovi F. J. Hoenningovi O´Carollovi. Vďaka nemu bola objavená zaujímavá praveká kultúra, tzv. púchovská. V druhej expozícii sa žiaci oboznámili s púchovskou kultúrou – videli zaujímavé archeologické nálezy z tzv. Púchovskej skaly. V lokalite Púchova bolo v minulosti hradisko, ľudia sa zaoberali hutníctvom, hrnčiarstvom, poľnohospodárstvom. Tretia múzejná expozícia priblížila žiakom Lednické panstvo.

V Župnom dome sa pravidelne konajú výstavy. My sme mali možnosť pospomínať na rozprávky na výstave bábok divadelného súboru D121.

Súčasťou areálu Župného domu je aj park, ktorý žiaci tiež navštívili. V parku obdivovali staré lipy, okrasné dreviny a tiež umelecké drevené plastiky.

Žiaci mali možnosť lepšie poznať históriu regiónu, v ktorom žijú a históriu mesta, v ktorom študujú.

MAKSÍK je vedomostná súťaž, v priebehu ktorej v piatich kolách žiaci plnia rôzne zadania. Majú možnosť cibriť si rozum rôznymi pestrými a zaujímavými úlohami.Tento rok sa do súťaže zapojili títo žiaci:

2.A Laura Pobežalová 

3.A Jakub Ištok

       Jakub Lukáč

       Marek Hrenák 

       Natalie Anderson 

       Renée Verona Pobežalová 

4.A  Kristína Vozárová

       Michal Hladký

       Viktória Mišúnová

 

Všetci žiaci a žiačky pracovali veľmi úspešne.Za najviac získaných bodov dostali titul Najmúdrejší Maksáčik žiačky: Laura a Renée Verona Pobežalové.

Všetkým gratulujeme a ďakujeme za účasť.

Na  koncoročný výlet tohto roku sme sa vybrali do Strečna s našim triednym – pánom  učiteľom Rečkom  a s pánom učiteľom Mikušcom.  Zraz sme mali na púchovskej vlakovej stanici o pol deviatej, potom sme šli  rýchlikom do Žiliny a tam sme prestúpili na „ osobák  “ do Strečna. Aj vo vlaku je vždy zábava, lebo môžeme vykecávať  s kamarátkami a kamarátmi. Keď sme došli do Strečna išli sme kompou na druhú stranu Váhu, čo bol tiež perfektný zážitok.  Odtiaľ sme  došli do hotela, vyložili sme sa, trochu si oddýchli a vybrali sme sa   na hrad Strečno. Bola tam perfektná túra okolo hradu so starovekou dedinou. . Po ceste z hradu  nás čakala   plavba plťou po Váhu. Pre mňa bol toto najväčší zážitok. Niektorí si mohli aj zaveslovať pod dozorom pltníkov. S nimi  sme  sa plavili vyše hodiny,  až sme dorazili na koniec našej plavby. Na plti sme sa všetci spolu odfotili . Potom sme sa presunuli  späť do hotela, kde nás čakala večera.  Po večeri sme boli navštíviť pána monsignora Kebluška, ktorý bol pred pár rokmi správca púchovskej farnosti a teraz je farárom v Strečne. Pán Keblušek sa veľmi potešil našej návšteve, dobre sme sa porozprávali a nakoniec nám ponúkol zmrzlinu.  Odtiaľ sme sa presunuli na ubytovanie, spolu    do jednej veľkej miestnosti, kde sme sa hrali hry do desiatej večer. Neskôr  sme išli  do izieb, kde sme mali dovolené byť hore, no bez mobilov. Ráno sme išli dole na raňajky, boli párky. Po raňajkách sme sa pobalili a vybrali sa  k pamätníku  francúzskych partizánov odkiaľ bol úžasný výhľad na celé okolie.  Išli sme späť na kompu a potom aj na kofolu. Z kofoly sme sa presunuli na vlakovú stanicu, cestou domov sme mali  zastávku v Žiline, išli sme  na kebab a následne  späť do Púchova. Zo stanice sme peši prešli spolu s učiteľmi  späť do školy, a tam si pre nás prišli rodičia.

 

Soizic  Mária  Bersihand

Od januára tohto kalendárneho roka nám v školskom klube detí pomáha naša bývalá žiačka Terezka Bašová. Momentálne navštevuje druhý ročník Gymnázia v Púchove. Počas jej štúdia sa rozhodla absolvovať program DofE. 
Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu- DofE je rozvojový program pre mladých ľudí, ktorí chcú rozvinúť svoje schopnosti a zručnosti. Náplňou programu je spoznávanie nových ľudí, práca na sebe a prijímanie nových výziev. V tomto programe je viacero aktivít, v ktorých si účastníci stanovujú ciele. A práve v dobrovoľníckej aktivite si Terezka zvolila prácu s deťmi.  
Deťom sa venovala pravidelne každý piatok. Vyrábala s nimi rôzne kreatívne výrobky, napríklad motýliky poskladané z papiera, obálky v tvare srdiečka, kvetináčiky so živými kvetmi pre maminky a mnoho ďalších zaujímavých predmetov. Deťom čítala rozprávky, kreslila si s nimi, venovala sa im individuálne aj skupinovo. Nevynechala ani najrôznejšie pohybové aktivity na školskom dvore, v ktorých podporila ich súťaživosť a schopnosť súdržnosti.   
Veľmi sa tešíme jej snahe, nasadeniu, vytrvalosti a  zápalu pre prácu s deťmi, s ktorou k nám každý týždeň prichádzala. Taktiež sme veľmi radi, že aj po ukončení dobrovoľníckej aktivity Terezka zostáva naďalej nápomocná a stále navštevuje náš ŠKD. Pevne veríme, že sa jej u nás páčilo a tešíme sa, čo pre deti ešte prichystá a čím ich zaujme. 
 

Minulý týždeň sme  sa so žiakmi 8. a 9. ročníka vybrali do Streženíc, kde  sa nachádza  pomerne veľká čistička, postavená ešte v roku 1986, ktorá spracúva odpadovú vodu z okolia Púchova. Hoci sme išli do čističky a viacerí žiaci si predstavovali neznesiteľný smrad, opak bol pravdou / je pravda, že na 2-3 miestach bolo cítiť mierny zápach. Podnikom nás sprevádzal pán Balušík, ktorý sa stará aj o ostatné čističky v okolí. Všetko  nám ukázal a vysvetlil po odbornej stráne a tiež rád odpovedal na všetky zvedavé otázky žiakov.

 

Odpadová voda je do čističky privádzaná kanalizáciou,  čistí sa v nej voda od obyvateľstva a okolitých podnikov /okrem Matadoru- ten  má vlastnú čističku / a takto vyčistená voda sa vypúšťa do Váhu aby sme ho neznečistili a aby nebola škodlivá pre životné prostredie. Denne pritečie do čističky 6-10 000 m³ vody / pri dažďoch a topení snehu aj viac/.

Celý systém je založený na mechanickom, biologickom čistení , kalovom a plynovom hospodárstve. Vyčistená voda sa odvádza do Váhu,  baktérie za pomoci kyslíka  rozložia organické látky a kal, ktorý sa nahromadí sa používa na poľnohospodárske účely.

Pri tomto procese sa uvoľňuje aj bioplyn a ten čistička využíva na vlastné vykurovanie.

 

Žiaci mali možnosť sa oboznámiť s celým týmto postupom na vlastné oči, pozrieť si tiež Púchov zo zásobníkovej stanice bioplynu a pochopiť aké je dôležité sa starať o životne prostredie, ktoré nás obklopuje a v ktorom žijeme.

 

Počasie nám vyšlo, prežili  sme krásny deň a trochu sa povenovali aj turistike, keďže čistička nie je až tak ďaleko od mesta a našej školy.

Naši žiaci druhého stupňa sa zapojili do matematickej súťaže Maks. Nebolo súťaže, aby sme nemali úspešných riešiteľov, ale v tejto súťaži máme aj MAKSIHVIEZDY - sú to Klára Muráriková a Ján Janíček. Okrem týchto boli šikovní Sára Kuťková, Barbora Rosinová, Amy Beriacová a Michal Divičin.

Srdečne blahoželáme a prajeme, aby sa im aj naďalej darilo.

Naši tretiaci absolvovali ich prvý veľký krok, keď sa 5. – 9. júna zúčastnili  školy v prírode v malebných Bojniciach. Síce nám počasie úplne neprialo, no aj tak si žiaci užili kopec zábavy, tímových aktivít a poznávanie okolia. V utorok sme sa zobudili do upršaného počasia, takže sme si trošku precvičili aj naše hlavy a zopakovali sme si učivo z matematiky a  slovenčiny a dozvedeli sme sa aj niečo nové z prírodovedy. Pri prvej vhodnej príležitosti naše kroky mierili na Bojnický zámok, ktorý nás očaril svojou veľkosťou, krásou a preniesol nás do dávnej histórie. Nasledujúci deň sme doobedie strávili v Bojnickej ZOO, kde sme videli množstvo exotických zvierat. Každý deň poobede čakal žiakov pútavý program s animátormi. Tí mali pre nich pripravené rôzne športové aktivity, nacvičovali spolu divadielka, odskúšali si svoje vedomosti v kvíze. Posledný deň mali deti vyhodnotenie svojej činnosti, z ktorej si odniesli podľa usilovnosti tričká, náramky, diplomy a tí najšikovnejší aj hrnčeky na pamiatku. Večer už na deti čakala rozlúčková diskotéka. Ale všetko dobré raz musí skončiť, preto aj nás už čakala finálna rozlúčka, pobalenie si kufrov a cesta domov. Pri lúčení si niektorí aj poplakali, ale animátori sľúbili, že ak to bude možné, prídu nás niekedy navštíviť.

V prvý júnový utorok sme sa vybrali na exkurziu pozrieť si Dubnický kaštieľ. Dozvedeli sme sa o ňom, že je to národná kultúrna pamiatka. Bol postavený v 17. storočí.

Má centrálnu vežu a veľké nádvorie. Interiér kaštieľa je rovnako pôsobivý, je preplnený krásnymi miestnosťami zdobenými nástennými maľbami a výtvarným umením.

Kaštieľ kedysi slúžil ako sídlo šľachtickej rodiny Ilešháziovcov. V blízkosti tohto kaštieľa sa našiel aj mamutí kel. Od roku 2010 sa tento kaštieľ stal aj múzeom, ktoré prezentuje históriu a kultúru tohto regiónu.

Potom sme išli do krásneho parku, kde sa nachádza významná pamiatka Grotta. Je vybudovaná ako letný altánok osemuholníkového tvaru na umelej skalke. Je jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií v tejto oblasti. Bohužiaľ sme sa nemohli pozrieť do vyhliadkovej veže, lebo bola uzavretá.

A poslednou zaujímavou zastávkou bol miestny Kostol sv. Jakuba Staršieho, apoštola,  kde sme sa pomodlili a ukončili túto exkurziu. Napriek mrholeniu, sme si tento deň užili.

Aneta Horvátová, žiačka 7.A