Krásne októbrové nedeľné popoludnie sme strávili opäť v prírode. Jej podmanivá vôňa nás priviedla do horskej dedinky za Ilavou, do Hornej Poruby. Nad ňou čnie majestátny Vápeč.
Hoci túra nebola dlhá, preverila našu kondíciu, keďže sme museli prekonať viac ako 500 výškových metrov. Strmý a prudký chodník na skalnatý vrchol však stál za každú kvapku potu. Pán nás odmenil krásnymi výhľadmi. Cestou sme neobišli ani dve malé jaskynky a na záver sme sa pokochali pri umelom jazierku, ktoré slúži ako vodozádržné zariadenie. O jeho dôležitosti sme si prečítali na informačnej tabuli.
PS: Znova sme mali priam ukážkové počasie. Už nám to začína byť podozrivé. Niekto sa za nás musí dobre modliť...
Nevieme kto. Ale ďakujeme (-:
Opäť sa pridáva i Dorotka:
Príroda je teraz krásne sfarbená, takže sme si mohli pozrieť umelecké dielo prírody. Cesta bola strmá, ale zaujímavá. Z vrchu sme si pozreli výhľad, ktorý nám ponúkal pohľad na rôzne kopce. Myslím, že všetci boli šťastní, že sa rozhodli prísť. Bohu ďakujeme za parádne počasie a za to, že môže existovať tento krúžok. Ďakujeme aj pánom učiteľom a pani riaditeľke.