Dňa 8.12. na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie k nám zavítala sestra Benedikta, spolusestra našej p. riaditeľky, ktorá sa pravidelne modlí za našu cirkevnú školu. Vyzvala nás, že ju môžeme po besede poprosiť o modlitbu za naše súkromné úmysly. Vďaka p. učiteľke Babčanovej nás hneď po svätej omši navštívili aj františkáni: páter Masseo a brat Florián, ktorí žijú v pustovni Beňadín, Lysá pod Makytou. Najskôr mali besedu s mladšími žiakmi z 1.stupňa a potom so staršími na 2.stupni. Páter Masseo nám rozprával o svojej viere, povolaní za kňaza a rehoľníka, tiež premietal fotky, videá z misie z Afriky. Bol vo veľmi chudobnej krajine Južný Sudán, kde navyše zúri aj občianska vojna. Bolo to tak zaujímavé, že mnohí počúvali so zatajeným dychom a dávali zvedavé otázky. Naučili sme sa spolu s deťmi aj učitelia, že mať jedlo viac ako jeden krát za deň nie je samozrejmosť pre každé dieťa a ani topánky, lebo tam chodia väčšinou bosí...
A ich domčeky majú jednu miestnosť v priemerne päť metrov. Keď sa zobudia, musia najskôr skontrolovať, či nemajú na sebe jedovatého plaza, jeden prudký pohyb ich môže stáť život. Do školy chce chodiť každý, ale nie každý môže. A väčšinou tam nikto nevyrušuje, aby sa čím viac naučil. V triede je ich aj trikrát viac žiakov, ako v tých našich a keď prší, niekedy im zateká cez strechu do triedy. Kto vyrušuje, toho ostatní žiaci upozornia a učiteľ tam nemusí kričať, lebo sú viac disciplinovaní ako deti u nás, v Európe. Na fotkách a videách sme videli väčšinou vysmiate deti, tancujúcich dospelých. Napriek často extrémnej chudobe a chorobám sa tam ľudia viac radujú, menej ponáhľajú. Sv. omša s tancami trvá aj tri hodiny a putujú niekedy ďaleko za ňou. Páter Masseo s nimi postavil kostol, všetci z dediny pri tom dostali maláriu. Aj on. Vysvetlil, aké to je nebezpečné a tiež ďalšie choroby, keďže ľudia nemajú prístup k liekom a lekárom. Vlasy si deti holia, aby sa zbavili parazitov. Voda je len z rieky, aj na pitie, aj na umývanie, pranie, zavlažovanie. A musia ju nosiť zďaleka a šetriť ňou. Keď prší, je špinavá, má farbu kakaa. Ale sú radi, že ju majú, lebo môže aj vyschnúť... Väčšina lekárov sú misionári, ktorí tu prídu pomáhať. Spomenul aj to, že mu Pán Boh sedemkrát zázračné zachránil život. Vždy cítil, že len o vlások ušiel pred guľkou od vojakov alebo povstalcov. Poznal lekárku na misiách, Veroniku zo Slovenska, ktorá žiaľ prišla o život, zomrela násilnou smrťou. Spomenul aj projekt Adopcia na diaľku, ktorým môžeme my, z bohatého severu (naši rodičia), zmeniť život niekomu z chudobného juhu. Z týchto peňazí môže africké dieťa študovať, dostať knihu, tabuľku na písanie, obed v škole, čo je často jeho jediné jedlo a dostať školskú uniformu. Štúdium mu môže zmeniť život a zaradiť ho medzi vzdelaných ľudí, ktorých v krajine nie je veľa. Doma deťom s úlohami nepomáhajú, lebo často samotní rodičia nevedia čítať, písať alebo nehovoria po anglicky a už vôbec na to nemajú čas, ťažko pracujú, aby živili rodinu. Každý sa snaží sám naučiť sa čo najviac v škole. Deti sú veľmi vďačné, veselé a prirodzene rešpektujú autority, málokedy si dovolia správať sa neúctivo k dospelým. Staršie deti často pomáhajú na poli, v domácnosti a tiež so starostlivosťou o mladších súrodencov. Malé deti, bábätká sú stále s mamou, nosí ich všade so sebou. Veľakrát nemajú deti otca alebo mamu, lebo zomreli, o siroty sa stará širšia rodina, strýkovia, tety alebo misionári. Veľa detí zomiera už v útlom veku následkom hladomorov, chorôb alebo vojny. Napriek tomu, každé dieťa sa pokladá za Boží dar a požehnanie v kresťanských aj moslimských rodinách. Páter nás naučil, že rodina je náš obrovský poklad, ktorý sa nedá vymeniť za žiadne bohatstvo. A vzťahy sú veľmi dôležité v živote. Aj vzťah s naším "Šéfom hore" ako úsmevne označil Pána Boha a aj vzťahy navzájom medzi nami. Tým vyjadril Ježišove najväčšie prikázania lásky k Bohu a k blížnym.
Rozprával trochu aj o ich pustovni Beňadín. Bratia františkáni sa inšpirovali sv. Františkom z Assisi a pustovníckym životom bratov na La Verne v Taliansku. Trvalé bratstvo v pustovni tvoria dvaja -traja bratia, brat Florián je tam už od vzniku pustovne. Na krátkodobý pobyt sa môže pripojiť ďalší brat. Ten sa tu môže viac ponoriť do modlitby a načerpať pre ďalší život, rozhodnutia. Títo bratia sa tiež modlia za ostatných bratov františkánov, ktorí pôsobia v pastorácii a evanjelizujú "vo svete".
Dozvedeli sme sa kopec nových vecí a tiež si odniesli vďačnosť za všetko, čo máme u nás na Slovensku a povzbudili sa vierou bratov, a sestričky, ktorí nás navštívili.